Kyselová: Error (A studio Rubín)

No tak kancelária no, a čo teraz?

Jednoducho "klasika" - officovské prostredie musí byť nesmierne príťažlivé pre divadlo, keď sa okolo neho točí alebo sa do neho (niekedy nevedome) naváža súčasné divadlo možno až zbytočne často. Error v Rubíne napĺňa túto líniu takmer ideálne. Dve ženy v kostýmčekoch, dvaja muži v oblekoch, ako inak v šedej farbe. Každý a každá so svojím vlastným komplexom, ktorý nemá na svedomí nič iné ako nezdravé pracovné prostredie, komunikácia s klávesnicou a sluchátkom. Neprítomné výbušné monológy sa striedajú s modelovými dialógmi o pauzičke, obedíku, teambuildingoch, centrále, ktorej identitu nikto nepozná.
Spočiatku vtipné miesta, kedy sú herci schopní aj napriek plochému textu rozohrať až groteskné situácie,  nahradia ale frázovité stereotypné obrázky sekretárok alebo autistických ajťákov v podobe skupinových viac či menej vydarených choreografických vložiek. A potom sa hercom prestáva dariť úplne.Tomáš Dianiška už ostane v polohe narcistického a naivného šéfa a síce jeho výrazy tváre alebo veľavravné gestá bavia ale žiaľ sa opakujú.Réka Derzsi sa snaží o dokonalú češtinu ale nejde jej to a tým sa zablokuje aj jej herecký prejav, ktorý sa zasekne v jednom držaní tela s pootvorenými ústami, Tomáš Kobr je fajn (ale presne takýto bol v Plantáži alebo Spovědi masochisty) a Eva Vrbková je herečka pre trochu väčšie javisko ako je to v Rubíne
Inscenácia nám úsmevným spôsobom ukazuje, aké prázdne je pracovať vo veľkej firme pod menom ZXCBBUI23356, aké ničivé dôsledky môže mať nadmerné používanie počítačov a mobilných telefónov. Iste, aj na to treba asi chodiť do divadla...