Totiková: Láskanie s rozhlasovými hrami

Nemám televízor. Mala som, ale zhorel. Asi vedel prečo. Televíziu pozerám iba v posilňovni a keďže sa nachádza v hoteli, oceňujem možnosť výberu zahraničných kanálov. TVP Polonia to istí. Radšej by som TVP Kultura ale tá nie je v ponuke a tak kvôli precvičovaniu /nielen tela na bežiacom páse/ susedného jazyka pozerám zásadne správy z Poľska. Čo je vo svete sa dozviem, nad tragickosťou havárií si môžem požialiť, aj keď sa stali tam a nie u nás. Zvieratko zo Zoo na koniec vysielanie niekedy tiež ukážu.
Kým som mala televízor, mala som aj dokonalý prehľad. V jednej zvláštnej veci. Kto v akom dennom seriálí hrá a bola som výborným poradcom televíznych produkčných. „Ahoj potrebovali by sme, že muž, štyridsiatnik, akože trochu drsňák s milým úsmevom a nech je z regionálneho divadla. “ V hlave som zoskenovala galériu fotografií webstránok slovenských divadiel a a vygenerovala dve- tri mená do niekoľkých minút. Odkedy nemám televízor volajú menej. Stratila som bezprostredný kontakt „s dennou realitou“, a tak sa môžem viac sústrediť na rady, kto by mal hrať v dnešnej dobe Valmonta, Soľoného, Katarínku z Heilbronu.
Predvčerom vo fitku TVP Polonia vypadla!

Keďže rozhodnutie cvičiť je u mňa vedomým a racionálnym krokom, potrebujem si ho mentálne krátiť. Prepla som nový slovenský seriál a vydržala to presne 8 minút, počas ktorých som spálila 49 kalórií. Nelogické rozzáberovanie, pseudoveľké city pred večerou, skákanie do jazera s vyznaním lásky, západ slnka, časozbery, nájdenie odpočúvacej ploštice, uväznenie mladého dievčaťa. Jeden by povedal : „také je to ako zo života“. Len neviem z čieho. Hovorím si, držím palce mladým scenáristom. Oni sa rozbehnú...Až kým mi nedošlo, že je to licencovaný formát. Tak už chápem tie mafiánske pomery aj romantiku na vode. Jazyková kultúra „hercov- nehercov“ bola na úrovni sídliskového geta, kde v komunitnom centre vytvorili ochotnícky divadelný súbor, aby mladí nebrali drogy... Bola som znechutená a hľadala pokoj a oblaženie.

Po celodennom hľadení do obrazovky počítača som už nezvládla ďalší vizuálny vnem a hudba vo mne hneď budí potrebu fabulavať a tvoriť. A ja som chcela len pohladenie. Nežné , láskavé, ako od blízkeho. Náhle som si spomenula, že môj bratranec /projektant jadrových elektrární/ mi raz dal súbor rozhlasových hier a povedal, že sa pri ich počúvaní izoluje od celého sveta a popritom navrhne niekoľko bezpečnostných opatrení v komore číslo XY. Začala som Oscarom Wildeom. Lebo je môj naj. Potrebovala som dávku drsnej a brisknej irónie. Rozhlasové spracovanie Bezvýznamnej ženy /Český rozhlas, premiéra 1998/ bolo to pravé. Čistá a vznešená práca so všestranným nástrojom - ľudským hlasom. Bez zbytočnej ilustratívnosti, zvukového popisovania priestoru, času... Napriek tomu som sa preniesla do vzdialeného sídla a bola pomyselnou čašníčkou - svedkyňou medzi znudenou aj pokryteckou anglickou smotánkou. Hoci to majster Wilde napísal pred viac ako sto rokmi, mala som pocit, že je to „Ako zo života...“ /odkazujúc na pocity divákov a komentáre televíznych tvorcov/.

Ako na televízii aj na kvalitnej rozhlasovej hre sa človek môže stať rýchlo závislý. Na druhý deň som si pri triedení môjho inscenačného archívu vypočula trojdielneho Monte Christa a večer zaspávala s Cantervillským strašidlom /všetky z produkcie Českého rozhlasu/...
A už viem, čo si dám v rámci pasívneho oddychu najbližšie. Keď som študovala, vznikol koprodukčný projekt dramatizácie Pána Prsteňov /2001, pred monumentálnym holywoodskym spracovaním/. Bola to svetová premiéra rozhlasovej dramatizácie, ktorú zorganizoval Slovenský rozhlas v koprodukcii s rádiom TWIST. Hoci nie som fanúšik fantasy, toto spracovanie bolo tak uchvacujúce, že som si na sobotu popoludnie ani nebrala brigády. Vrelo odporúčam k vínu, vyvaľovaniu sa na gauči aj víkendovému upratovaniu.

Oscar Wilde. Konverzační komedie. Překlad Jiří Zdeněk Novák. Rozhlasová úprava Josef Hlavnička. Dramaturgie Jarmila Konrádová. Režie Markéta Jahodová.
Účinkují Viktor Preiss, Svatopluk Beneš, Petr Kostka, Pavel Chalupa, Viola Zinková, Jaroslava Adamová, Gabriela Vránová, Petra Špalková, Dana Syslová, Josef Červinka, Tomáš Racek, Jana Zimová.

ADRIANA TOTIKOVÁ (autorka je divadelní režisérka)