pátek 23. listopadu 2012

Kyselová: „K metodologii divadelního výzkumu: analýzy inscenací malých scén“

No tak sme sa sekli, no! A čo ako?!

To tak človek ide  na teatrologický (teda vedecký) seminár o výskume českého divadla a zistí, že skoro prázdny Malý sál IDU okupuje nejaká prednáška o ázijskom divadle. Presunie sa teda do knižnice IDU - áno, tam, kde sa požičiavajú knižky, tam kde je zima a málo miesta a áno, tam sa nasúkalo asi 20 stoličiek, pult s občerstvením a kolovala prezenčka. A tu prichádza rozuzlenie - zo semináru sa stala vlastne PR akcia DiFa JAMU. Kde Josef Kovalčuk priniesol mikulášske dárky (nesúvisí to s jeho bradkou) v podobe všetkých titulov, ktoré im nedávno vyšli a že ich nebolo málo.
A tak sme sa bavili o tom, aké je to zložité s ľudskou, potažmo hereckou pamaťou, ako si tvorcovia nevedia spomenúť, že tú-ktorú inscenáciu robili alebo ako je málo zachovaných materiálov - čiže informácie, ktoré iste poznáme, ale veď opakovanie je...
Na prvý pohľad možno nudné stretnutie sa premenilo v performanciu, ktorej rytmus udávala moderátorská dvojica Eva Šormová a Jan Dvořák. Šormová predviedla "široký diapazón prostriedkov", od úvodnej výčitky nad absenciou publikácií v knižnici IDU po nepochopenie nad voľbou témy (resp. inscenácií, ktoré rekonštruovali) autorov. Všetko okorenené neviazaným prejavom a nonšalatnými poznámkami. Jej energia bola nevyčerpateľná. Jan Dvořák zaujal hlavne absolutne najmenším možným notesom v rozmeroch cca 4x5 cm, kam sa mu zmestil celý scenár podujatia + info navyše o tom, v akých nákladoch vychádzali divadelné publikácie pred 30-40 rokmi a ako je to dnes.
Rozhodne osviežením bola prítomnosť Zdeňka Hořínka a jeho mimoriadneho humoru  - okrem povinnej jazdy a zmienky o svojej žene - obohatil seminár nielen vecnými pripomienkami ku kontextu dejín českého divadla ale napokon prebral sám úlohu moderátora, principála, jednoducho performera. Zdeněk Hořínek je teatrológ, ktorý vie čo chce a nebojí si ako prvý zobrať kávu, lebo na ňu má nárok, nemá ostych provokovať požiadavkou fajčenia v knižnici IDU a v neposlednom rade sa prejavil ako junák, ktorý ešte nepovedal posledné slovo. Jeho poznámka k Davidovi Drozdovi: "Můžu taky něco říct, nebo to tu máš pronajatý?" sa stane o pár rokov legendárnou a snáď sa dočká zvečnenia v podobe rubriky DN! Zdeněk Hořínek je nejvíc!
A aby sa náhodou neskončilo optimisticky, seminár sa uzavrel dilemou nad tým, ako málo sa píšu analýzy inscenácií, ako ich nikto nevie alebo nechce písať a aké je to vlastne mrzuté. Vyvrcholením už bolo len rozobratie "jamáckych" knižiek, no lebo veď sú zadarmo, nie?! A tak v ovzduší knižnice IDU ostala (možno ešte stále tam niekde "visí") len otázka - kto si teraz tie knihy kúpi, keď ich už všetci dostali???

3 komentáře :

  1. Inu Zdeněk Hořínek, ten má tuhý kořínek!

    OdpovědětVymazat
  2. Martin Bernátek25. listopadu 2012 11:26

    Pěkný text, ale z popsané bodré teatrální švandy se mi dělá zle. Chápu to dobře, že "k metodologii divadelního výzkumu" zazněly jen historky a marginálie? Analýzy inscenací se možná málo píšou, ale napříště je můžou vystřídat analýzy představení (Kdo čte Fischer-Lichte, ví). 

    OdpovědětVymazat
  3. Martine, dúfam, že niektoré formulácie berieš s rezervou :). Ide o osobnú reflexiu v trochu inom duchu (samozrejme nadnesenom), ktorý mi tento blog umožňuje. Ale ak mám byť úprimná, ja osobne vnímam spätnú reflexiu autorov, snahu opísať priebeh svojej práce a spomenúť metodologické problémy, ktoré sa vyskytli pri skúmaní témy síce ako veľmi zaujímavú vložku ale čakala som od podujatia jednoducho niečo iné (to čo bolo v názve). A to je napr. i dôvod, prečo som sa rozhodla použiť túto formu ako stretnutie zaznamenať.
    Inak škoda, že si tam nebol.

    OdpovědětVymazat

Jsme rádi, když diskutujete, ale prosíme, podepisujte se celým jménem.
Anonymní i nedostatečně podepsané příspěvky budou vymazány.
Vulgarity, urážky a off-topic komentáře se zapovídají.
Děkjueme