čtvrtek 20. prosince 2012

Kyselová: Pohania/Aj kone sa strieľajú (SND)

Dvakrát SND alebo na čo sa chodí!


Kožušinky a ikonky

Pohania predčasne tragicky zosnulej mladej autorky Anny Jablonskej sa zaoberajú relativitou viery, na príklade rodinného príbehu hra ukazuje a ironizuje, že boh je len taký, akého si ho urobíme. V réžii Mariána Amslera sledujeme smutno-smiešnu "story" v klišé obrazoch predstavujúcich ukrajinský nevkus a krikľavosť. Podobne je to i s hereckou interpretáciou, excentrizmus Zuzany Fialovej konvenuje s outfitom prestarnutej luxusnej prostitútky, "rádoby" minimalizmus Božidary Turzonovovej zasa neprinesie nič nové okrem celkom solídneho prejavu falošne bigotnej kresťanky.
Zbytočne komplikovaná inscenácia púta skôr vizuálom, v podstate je stále na čo pozerať, ale v konečnom dôsledku sa divák môže cítiť ako v obchode so suvenírmi, ktorých je plné celé Staroměstské náměstí. Samotná téma textu sa tak stratí v záplave umelých kožušín, nemoderného nábytku a na jednej strane prehnaného ukričaného herectva a na strane druhej hereckej neistoty a nezrozumiteľnej artikulácie.

Prečo?

Martin Huba sa opäť predviedol ako režisér, tentokrát asi naháňal zašlú slávu inscenácie Tančiareň. Čo iné si myslieť pri sledovaní jeho inscenácii Aj kone sa strieľajú. Inšpiroval sa populárnymi televíznymi tanečnými súťažami, diváci tak nemusia sedieť doma a vidieť svoje hviezdy 2D ale dokonca "na živo"! Príbeh prenesený do súčasnosti, namiesto tanečného maratónu zasadený do tanečnej reality show sa stal nekomunikatívny, a vlastne asi to ani nebolo ambíciou. Postavy Glorie a Roberta majú síce zopár pekných výstupov, ale nepomerne širší priestor je venovaný poctivo natrénovaným choreografiám, za ktoré sú herci obdarovaní neustálym potleskom. Všetky hlbšie myšlienky a motívy tak vyznievajú neprimerane exoticky, ako umelo dosadené maximy, nad ktorými pri prvej otočke diváci aj tak mávnu rukou. Trojhodinová tyrania nemá konca-kraja (špeciálne pre V.V.), ide o bohapustú tanečnú exhibíciu, vrcholom je dokonca obsadenie jedného z konkrétnych tanečníkov súťaže, ktorý vie tancovať, len tancovať. Čo ak ale do divadla príde publikum, ktoré sa nechce dívať len na natriasajúce sa perie na herečkinom kostýme? Alebo SND mení cieľovú skupinu?


5 komentářů :

  1. upozorňuji "MM", že i příspěvky tohoto druhu je třeba podepisovat

    OdpovědětSmazat
  2. Pardon, tak ešte raz. V druhej vete druhého textového bloku je zle vyskloňované slovo (inscenácia).

    Inak sa s obomi blokmi prudko stotožňujem.

    OdpovědětSmazat

Jsme rádi, když diskutujete, ale prosíme, podepisujte se celým jménem.
Anonymní i nedostatečně podepsané příspěvky budou vymazány.
Vulgarity, urážky a off-topic komentáře se zapovídají.
Děkjueme