Inscenácia Po sametu Národního divadla v Praze je jednou z mnohých akcií, ktorá si za cieľ stanovila evaluovať posledných 25 rokov politického a spoločenského života v Českej republike. Materiálom pre scénickú kompozíciu Jiřího Adámka sa stala rubrika Minulý týden Ivana Lampera v časopise Respekt.
Iste je dôležité a žiadúce, aby sa prvá scéna na tému 25. výročia Nežnej revolúcie vyjadrila a publicistický materiál sa na tento zámer hodí celkom presne. Čo je ale zarážajúce, že dramaturgia nemala potrebu žiadnu epizódu z dejín pojať hlbšie či analyticky. Enumerácia faktov a drobné citácie politických prejavov sú tak len telegrafickým exkurzom do toho, čo všetci veľmi dobre poznáme (dokonca aj my, bratia).
Inscenácia tak v lepšom prípade môže suplovať zanedbanú stredoškolskú výuku novodobých dejín, v horšom prípade (ktorý ale vzhľadom na celkový ironizujúci tón inscenácie vystihuje podstatu lepšie) supluje hospodské reči všeznalcov či virálne facebookové statusy typu „10 najväčších idiotov v dejinách“. Publicistika i divadlo ale iste môžu ponúknuť viac, než ponúkajú tri desítky po mariášovej partii.
Recenzia byla publikovaná 20. 11 na aktuálně.cz (k přečtení zde)
Iste je dôležité a žiadúce, aby sa prvá scéna na tému 25. výročia Nežnej revolúcie vyjadrila a publicistický materiál sa na tento zámer hodí celkom presne. Čo je ale zarážajúce, že dramaturgia nemala potrebu žiadnu epizódu z dejín pojať hlbšie či analyticky. Enumerácia faktov a drobné citácie politických prejavov sú tak len telegrafickým exkurzom do toho, čo všetci veľmi dobre poznáme (dokonca aj my, bratia).
Inscenácia tak v lepšom prípade môže suplovať zanedbanú stredoškolskú výuku novodobých dejín, v horšom prípade (ktorý ale vzhľadom na celkový ironizujúci tón inscenácie vystihuje podstatu lepšie) supluje hospodské reči všeznalcov či virálne facebookové statusy typu „10 najväčších idiotov v dejinách“. Publicistika i divadlo ale iste môžu ponúknuť viac, než ponúkajú tri desítky po mariášovej partii.
Recenzia byla publikovaná 20. 11 na aktuálně.cz (k přečtení zde)
Děkujeme za recenzi, paní Brederová, jen bych rád podotknul, že lze jen těžko pojmout "epizódu z dejín hlbšie či analyticky" při práci s jednovětými a navzájem záměrně kontrastními texty. Logos textu rubriky Minulý týden to jednoduše neumožňuje - analýzu musíte bohužel hledat jinde. S pozdravem Michal Nejtek
OdpovědětVymazatDobrý deň, pán Nejtek, ďakujem za reakciu. Myslím si ale, že otázka by mala znieť inak - či sa inscenátori snažili o to, pojať dejiny hlbšie či analyticky. V prípade, že áno - prečo si zvolili text, ktorý to podľa Vašich slov neumožňuje (tu si dovolím len drobnú poznámku, podľa mojej mienky divadlo umožňuje čokoľvek)? V prípade, že nie - aký bol teda zámer?
OdpovědětVymazatDomnivam se, ze o analyzu a hloubkovou interpretaci proste jit nemuze a ani neslo. Slo o divadelni interpretaci Lamperova textu, jehoz smysl podle mne spociva v kontrastu "velkych a malych" dejin, dulezitych a zanedbatelnych faktu, ktere jsou predvedeny bez pretextu nebo snahy o vysvetlovani. Podle mne jde o skvele divadlo - a o tom jsem se bohuzel nikde nedocetl. Skoda, ze kritici nedavaji predem vedet tvurcum, co by od predstaveni ocekavali - tvurci by se mohli pote lepe zaridit. S pozdravem MN
OdpovědětVymazatnešlo i interpretaci Lamperova textu. Šlo o interpretaci uplynulých let pohledem Tošovského, Adámka a spol. s pomocí Lamperova textu. Lamper rozhodně není, a nikdy ani nemohl být, převeden "bez pretextu nebo snahy o vysvětlování. To je prostě z principu nemožné.
OdpovědětVymazatA kritici - a to si prosím zapište pro příště - od tvůrců očekávají dobré divadlo. Tak jako každý jiný. S pozdravem JŠ
Skoda, ze zrovna v tomto pripade to dobre divadlo kritici z drtive vetsiny nepoznali a neocenili. Zapisu si to rad, protoze bych to koneckoncu taky ocekaval. Jo a dekuji za vysvetleni toho, co jsme behem tech tri mesicu prace vlastne delali. S pozdravem MN
OdpovědětVymazatRádo se stalo. Od toho jsme přeci tak nějak tady. S pozdravem JŠ
OdpovědětVymazat