Keď už sme pri Vojne...
....podstatné je, že po strastiplnom zážitku s inscenáciou Dvacet tisíc stránek, ktorá je skúškou diváckej výdrže, prekvapili budúci absolventi herectva sebavedomým prístupom k predlohe ďaleko náročnejšej.
Tak ako nudne a ťažkopádne tlmočia súčasný švajčiarsky text, strohým a zmechanizovaným prejavom sa snažia interpretovať tie "zásadné témy dnešného sveta", tak ľahko uchopia starú Burianovu predlohu a bez veľkých (a dlhých) rečí ale zato tancom, spevom a prednesom sa doslova (ale v dobrom slova zmysle) predajú. Dá sa samozrejme polemizovať, akú zásluhu na tom má živá hudba Voice-Band-u (určite značnú), ale zaujímavejšie je sledovať, že sú študenti herectva schopní vytvoriť zaujímavé individuality aj z anonymnej tancujúcej masy, alebo že aj lyrika má emocionálny náboj, ktorý sa dá herecky využiť. Napriek miestami až trochu sterilnému temporytmu patrí inscenácia k ambicióznym projektom, ktoré by mali byť v prostredí umeleckej školy pravidlom a nie výnimkou. Obzvlášť, ak si uvedomíme, že to vlastne absolventská" povinná jazda" nie je...
V poslednej dobe sa často hovorí o očakávaniach v divadle. Veru, mala som ich od Zuzany Burianovej veľké a jej Dvacet tisíc stránek ich síce nenaplnilo, no rehabilitovala sa aspoň dramaturgicky na Vojne.
....podstatné je, že po strastiplnom zážitku s inscenáciou Dvacet tisíc stránek, ktorá je skúškou diváckej výdrže, prekvapili budúci absolventi herectva sebavedomým prístupom k predlohe ďaleko náročnejšej.
Tak ako nudne a ťažkopádne tlmočia súčasný švajčiarsky text, strohým a zmechanizovaným prejavom sa snažia interpretovať tie "zásadné témy dnešného sveta", tak ľahko uchopia starú Burianovu predlohu a bez veľkých (a dlhých) rečí ale zato tancom, spevom a prednesom sa doslova (ale v dobrom slova zmysle) predajú. Dá sa samozrejme polemizovať, akú zásluhu na tom má živá hudba Voice-Band-u (určite značnú), ale zaujímavejšie je sledovať, že sú študenti herectva schopní vytvoriť zaujímavé individuality aj z anonymnej tancujúcej masy, alebo že aj lyrika má emocionálny náboj, ktorý sa dá herecky využiť. Napriek miestami až trochu sterilnému temporytmu patrí inscenácia k ambicióznym projektom, ktoré by mali byť v prostredí umeleckej školy pravidlom a nie výnimkou. Obzvlášť, ak si uvedomíme, že to vlastne absolventská" povinná jazda" nie je...
V poslednej dobe sa často hovorí o očakávaniach v divadle. Veru, mala som ich od Zuzany Burianovej veľké a jej Dvacet tisíc stránek ich síce nenaplnilo, no rehabilitovala sa aspoň dramaturgicky na Vojne.
Žádné komentáře :
Okomentovat
Jsme rádi, když diskutujete, ale prosíme, podepisujte se celým jménem.
Anonymní i nedostatečně podepsané příspěvky budou vymazány.
Vulgarity, urážky a off-topic komentáře se zapovídají.
Děkjueme