Kyselová: War Horse (New London Theatre)

Len sa dívať...

Predstaveniu jednej z najoslavovanejších londýnskych produkcií predchádzala dávka skepsy. Vraj je to dojímavé, krásne, doháňa to k slzám - znelo to odpudzujúco, priznávam sa, že som do divadla vchádzala s nedôverou. A pravda je, že to vlastne nič extra ani nebolo, nekonali sa žiadne citové vydieračky, žiadne za srdce chytajúce emočne vypäté scény, ktoré by zaváňali falošným pátosom. Inscenácii dominujú obrovské bábky koní, ktoré dokonale simulujú najjemnejšie odtienky správania a pohybov zvieraťa  a súčasne majú paradoxne podobu zhrdzavenej kovovej konštrukcie, ktorá na prvý pohľad vyzerá neforemne a ťažkopádne.
Vďaka precíznej a maximálne disciplinovanej animátorskej práci bábkovodičov sa divákom dostáva takmer autentický obraz zvieraťa, ktorý evokuje realitu oveľa intenzívnejšie ako keby na javisko privedú kone živé. V spojení s neschematickým herectvom, ktoré ale paradoxne nezanikne v tieni bábok ale má dostatok priestoru pre budovanie individuálnych charakterov a vzťahov (nielen medzi postavami ľudí), ide o divadelný zážitok, ktorý  minimálne v našich končinách nemá príliš obdoby. Možno neprináša výrazné filozofické posolstvo, nejedná sa o výpoveď existenciálnej vyprázdnenosti.človeka dnešných dní. Na druhej strane vidíme spočiatku síce banálny príbeh, ktorý sa ale postupne tematicky vrství, stupňuje napätie a pripúta divákovu pozornosť natoľko, že sa pohľad od javiska neodtrhne od začiatku do konca. A to vlastne nie je semtam v divadle málo!